Význam pečene v organizme
Pečeň je orgán, bez ktorého sa nedá žiť. Je integrujúcou jednotkou, ktorá sa zapája do všetkých metabolických a iných významných procesov prebiehajúcich v ľudskom organizme. Je najväčšou a najťažšou žľazou ľudského tela. Dosahuje hmotnosť od 1 do 2,5 kg. Priemerná váha je okolo 1,5 kg, čo u dospelého tvorí asi 2,5% celkovej hmotnosti tela.
Uloženie orgánu je tesne pod bránicou, z väčšej časti pod pravou bráničnou klenbou a menšia časť presahuje pod ľavú klenbu. Pečeň (hepar) je skoro celá obalená väzivovým púzdrom tvoriacim pečeňový obal, za ktorý je na závesoch uložená v dutine brušnej. Vzhľadom na svoju veľkosť a polohu, naliehajú na ňu okolité orgány ako oblička, dvanástorník, hrubé črevo a žalúdok.
Farba pečene je hnedočervená, hmota je mäkká na pohmat, poddajná a hladká, avšak relatívne krehká, takže pri prudkých otrasoch a nárazoch môže dôjsť ľahko k úrazovému poškodeniu spojenému s masívnym krvácaním, ktoré častokrát ohrozuje pacienta na živote.
Krv zo žalúdka, sleziny, podžalúdkovej žľazy a tenkého i hrubého čreva sa žilou tzv. vrátnicou (vena portae) dostáva do pečene. Prietok krvi orgánom za minútu je asi 1,4 l krvi, z toho asi 1100 ml/ min prichádza z vrátnicovej žily. Krv obohatená o kyslík a nepostradateľná pre správne fungovanie heparu je privedená pečeňovou tepnou v objeme asi 350 ml/ min. Po spracovaní prúdi krv cez dolnú dutú žilu do pravej predsiene srdca. V pečeňových cievach sa v pokojových podmienkach nachádza až 450ml krvi, čo sa môže zvýšiť až na jeden liter. Ide teda o významný krvný rezervoár, dynamicky reagujúci na celkový objem cirkulujúcej krvi v tele.
Pečeňová lymfa, ktorá vzniká v pečeni hrá významnú úlohu v transporte tekutín a látok. Odhaduje sa, že za 1 hodinu vznikne v hepare asi 20ml lymfy, bohatej na bielkoviny.
Základnou stavebnou jednotkou heparu je pečeňová bunka- hepatocyt. Všetky tri základné druhy živín – cukry, tuky a bielkoviny sa po rozložení v tráviacom ústrojenstve dostávajú krvou a lymfou do týchto buniek, kde sa ďalej spracúvajú. Ďalšími významnými úlohami sú inaktivácia a vylúčenie toxických látok z obehu. Pečeň je dôležitým zásobným orgánom pre glykogén (zložitý cukor), tuk a mnohé minerálne látky (železo, meď) a vitamíny rozpustné v tukoch (A,D,E a K).
Dôležitou úlohou pečeňového cievneho systému je ochrana ľudského tela proti infekcii. Krv z vrátnicovej žily obsahuje množstvo rozličných baktérii, ktoré sa do nej dostávajú vstrebávaním z čreva. Tzv. Kupfferove makrofágy, súčasť imunitného systému jednotlivca, eliminujú vo vnútropečeňových priestoroch väčšinu týchto škodcov a len minimálna časť z nich preniká do systémového krvného obehu.
Žlč je tekutina žltozelenej farby, produkovaná pečeňovými bunkami, ktoré sú v tesnej blízkosti so žlčovými kanálikmi. Vylúčená žlč odteká žlčovým systémom a spája sa so žlčníkovým vývodom, čím spoločne vytvárajú žlčovod. Ten svojimi pohybmi nasáva žlč, a vstrekuje ju do dvanástorníka. Žlč je bezpodmienečne potrebná pre trávenie v čreve. Najdôležitejšou vlastnosťou je tá, že vie vo vode rozptýliť nerozpustné tuky na jemné kvapôčky, ktoré sa môžu v čreve ďalej štiepiť účinkom šťavy podžalúdkovej žľazy, alebo sa môžu priamo nerozštiepené vstrebať črevnou sliznicou. Pri nedostatku žlče v čreve je vážne porušené vstrebávanie tukov a v tuku rozpustných vitamínov. Denne jej vzniká 250 – 1000ml, pričom časť sa spotrebuje pri práve prebiehajúcom trávení (zvyšok sa uloží v žlčníku, do zásoby).
Žlčník je pomocou riedkeho väziva pripojený na spodnú plochu pečene. Ide o dutý orgán hruškovitého tvaru, podobný vaku, ktorý sa nachádza pod pravým pečeňovým lalokom. Je približne 8 až 12 centimetrov dlhý, 4 až 5 centimetrov široký, a má obsah zhruba 50 až 80ml.
Pečeň sa významným spôsobom zúčastňuje na tvorbe faktorov zrážania krvi, pri jej poruche dochádza ku zvýšenej krvácavosti.
Pečeň môže postihovať celý rad chorôb. Môžu dlhodobo prebiehať bez akýchkoľvek príznakov, prípadne príznaky môžu byť len veľmi nevýrazné. Inokedy sa choroba pečene prejaví náhle, z plného zdravia. Medzi časté nešpecifické príznaky, ktoré môžu poukazovať na chorobu pečene, ale zároveň nemusia, patria tlak v pravej polovici brucha, prípadne pod pravým rebrovým oblúkom, nafukovanie, pocit zhoršeného trávenia, nevýkonnosť, únava, celková slabosť. Môže sa objaviť zvýšená teplota, zimnica, tmavý moč a svetlá stolica. V pokročilejších štádiách zlyhávania pečene býva zjavné žlté sfarbenie kože, ako aj očných bielok, svrbenie kože, opuchy dolných končatín, zväčšenie obvodu brucha s voľnou tekutinou (ascites), prejavy krvácania. Pridružia sa poruchy pamäte a myslenia prípadne až bezvedomie. Vážnou komplikáciou je krvácanie z pažerákových varixov. V tomto štádiu ochorenia je pečeň na pohmat tvrdá, hrboľatá a zvraštená. Neliečené pokročilé ochorenie pečene môže skončiť smrťou pacienta. Niektoré z uvedených príznakov môžu však spôsobovať aj iné ochorenia.
Pečeň je po celý život pracovne vyťažená. Celoživotnú námahu však dobre zvládne, pokiaľ nie je preťažená toxínmi ako alkohol alebo neprimeraným množstvom tuku v potrave.
Autor textu: MUDr. Martin Sirotňák