Pacienti

História transplantácie pečene

História transplantácie pečene

Prvá zmienka o transplantácii pečene bola publikovaná na kongrese Talianskej chirurgickej spoločnosti v Miláne v roku 1952. Vittorio Staudacher z Univerzity Miláno uverejnil prácu, ktorá sa zaoberala experimentálnymi transplantáciami pečene u psov. Jednalo sa o ortotopické transplantácie, pri ktorých bola odstránená pečeň prijímajúceho zvieraťa  a nahradená celou pečeňou od darujúceho zvieraťa. Koncom päťdesiatych rokov minulého storočia vznikli v USA dve centrá, ktoré sa systematicky venovali transplantáciám pečene. Prvé viedol Francis d. Moore v Peter Bent Brigham Hospital v Bostone.

Druhé pracovisko vzniklo na Northwestern University v Chicagu, viedol ho Thomas E. Starzl. Na tomto pracovisku boli vypracované základné chirurgické techniky transplantácie pečene. Veľká pozornosť sa venovala tiež transplantačnej histopatológii a imunológii. V roku 1962 sa T. E. Starzl presunul na Univerzity of Colorado, kde spolu s Williamom R. Waddellom pokračovali v príprave transplantácie pečene povzbudení úspechmi z výskumu transplantácií obličky. Úplne prvá transplantácia pečene u človeka bola urobená 1. marca 1963. Príjemcom bol 3-ročný chlapec, operovaný niekoľkokrát pred samotnou transplantáciou, ktorý bohužiaľ zomrel pre ťažké krvácanie zo zrastov a závažnú koagulopatiu, napriek tomu, že operačný tím mal urobených viac ako 200 podobných operácií na zvieracích modeloch. Odber pečene bol uskutočnený od mŕtveho darcu s nebijúcim srdcom. Podobne ako v USA aj v Európe prebiehali prípravy na transplantáciu pečene. Prvú urobil Francúz Jean Demirleau v Hospital St Antoine v Paríži. Nasledovalo obdobie výskumu imunosupresívnej liečby. Do praxe bol zavedený antilymfocytový globulín, ktorý umožnil nižšie dávkovanie azathioprinu a prednisonu.

Prvú úspešnú transplantáciu pečene urobil Thomas E. Starzl so svojím tímom v roku 1967. Pečeň bola transplantovaná 18-mesačnému dieťaťu Julie Rodriguez pre hepatoblastóm. Tento úspech povzbudil v práci ďalšie pracoviská. V Anglicku na University of Cambridge Roy Calne uskutočnil transplantáciu pečene 2. mája 1968 v spolupráci so špecialistami z King’s College Hospital v Londýne. Vznikla pracovná skupina pod názvom Cambridge-King’s Program. Ďalšiu revolúciu v transplantológii spôsobilo zavedenie imunosupresíva cyklosporín. Cyklosporín bol izolovaný z húb švajčiarskou firmou Sandoz. Starzl použil cyklosporín v dvojkombinácii s prednisonom a dosiahol jednoročné prežívanie viac ako 92%. Ďalším významným prínosom bolo rozpracovanie hypotermického statického uskladňovania odobraných orgánov.

Výskum pokračoval na University of Wisconsin. Nový uskladňovací roztok navrhli Folkert Belzer a James H. Southard. Tento roztok nazvali podľa univerzity, v ktorej pôsobili  UW - University of Wisconsin. Vývoj pokračoval aj v oblasti imunosupresívnej liečby. Japonská spoločnosť Fujisawa Pharmaceutical objavila nový makrolid FK506 - takrolimus v roku 1984. Takrolimus postupne nahradil cyklosporín, bola dokázaná jeho lepšia účinnosť. S úspešným zavedením transplantácií pečene do klinickej praxe postupne vznikol nový problém - nedostatok darcov. Dôsledkom pokrokov v hepatobiliárnej chirurgii a pochopením segmentálnej anatómie bolo možné začať transplantovať časti pečene tzv. splitting, čiže rozdelenie jednej pečene pre dvoch príjemcov. Prvý splitting pečene urobil Rudolf Pichlmayr na Univerzite v Hannoveri v roku 1988.

Ďalšou možnosťou, ako zvýšiť počet transplantácií pečene, je odber častí pečene od živých dobrovoľných darcov - living donors. Prvú úspešnú transplantáciu časti pečene, odobratú od živého darcu pre detského príjemcu urobili Russell W. Strong a Stephen V. Lynch z University of Queensland v Brisbane v Austrálii v júli 1989. V prípade odberu časti pečene od živého darcu pre dospelého príjemcu sa v súčasnosti najčastejšie odoberá pravý lalok pečene. Takýto typ transplantácie bol prvý raz urobený v Japonsku na univerzite v Kyote. Následne vzniklo v USA niekoľko centier, ktoré robia transplantácie od živých darcov tzv. “adult to adult”. Samozrejme, tento typ odberu časti orgánu nesie potencionálne riziká pre samotného darcu.

Najvýznamnejší pokrok v programoch transplantácií pečene od živých darcov bol v posledných rokoch zaznamenaný v krajinách Ázie. Najúspešnejšie pracovisko na svete je v Južnej Kórei, Asan Medical Center v Soule. Ročne je tu urobených viac transplantácií pečene od živých darcov ako vo všetkých severoamerických centrách spoločne. Prvá transplantácia pečene na Slovensku bola urobená v roku 1994 vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici pod vedením profesora L. Lacu. Systematický program transplantácií pečene v Banskej Bystrici bol obnovený v roku 2008 v spolupráci s Inštitútom Klinickej a Experimetálnej Medicíny - IKEM Praha pod vedením profesora M. Adamca.

Autor textu: MUDr. Július Janek, PhD.