Zhubné nádory pečene

Medzi najčastejší primárny zhubný nádor pečene patrí hepatocelulárny karcinóm (HCC), nasleduje intrahepatálny cholangiokarcinóm. Medzi zriedkavé primárne nádory patria hepatoblastómy alebo angiosarkómy. Metastázy iných nádorov sú najčastejšie zhubné nádory pečene, preto ich diferenciálna diagnostika je kľúčová pre rozhodovanie o ďalšom osude pacienta. 

Hepatocelulárny karcinóm

Primárne zhubné nádory pečene patria medzi šiesty najčastejší typ rakoviny a sú treťou najčastejšou príčinou úmrtí spomedzi nádorových ochorení vôbec. Hepatocelulárny karcinóm (HCC) tvorí viac ako 90% primárnych zhubných nádorov pečene a predstavuje obrovský globálny zdravotnícky problém. 5-ročné prežívanie je priemerne okolo  5%. Po kuratívnej resekcii dosahuje 5-ročné prežívanie 26 – 40 %. Znalosť faktov o príčine vzniku HCC umožňuje stanovenie opatrení na prevenciu vzniku tohto ochorenia pretože približne 90% prípadov HCC vzniká v súvislosti so známymi rizikovými faktormi. V celosvetovom meradle je najčastejšia príčina HCC chronická vírusová hepatitída (HBV a HCV), konzumácia alkoholu a expozícia aflatoxínom. 

Včasná diagnostika HCC je pre taktiku liečby a prognózu pacienta kľúčová. V súčasnosti je možné dosiahnuť včasnú diagnózu u 30-60% pacientov pri možnostiach aktívnej surveillance s možnosťou použitia kuratívnych liečebných metód. 

Diagnóza HCC je podľa EASL a AASLD založená na neinvazívnych kritériách alebo patologickom dôkaze. Na štvorfázovom multidetektorovom CT alebo dynamickej MRI s podaním kontrastnej látky sa typicky zobrazuje hypervaskularizácia ložiska v artériovej fáze (washin) s vyplavením kontrastnej látky (washoutom) v portálnej venóznej alebo oneskorenej fáze. V prípade pacienta s cirhózou pečene a ložiska väčšieho ako 2 cm s typickým obrazom nie je potrebná na potvrdenie diagnózy histologizácia. Historicky, stanovenie alfa-fetoproteínu (AFP) v sére sa používa na detekciu a sledovanie pacientov s HCC. Zvýšená hladina je v 50-70% pacientov s HCC. 

Súčasné EASL - EORTC odporúčania navrhujú klasifikáciu Barcelonskej kliniky pre liečbu rakoviny pečene (BCLC). Tieto odporúčania zahŕňajú prognostické údaje o stave nádoru, funkcii pečene a celkovom výkonnostnom stave. Tieto údaje sú porovnávané s výsledkami o prežívaní a liečbe v randomizovaných klinických štúdiách. 

Resekcia jednotlivých segmentov pečene, transplantácia pečene a ablačné techniky sú považované za potenciálne kurabilné modality. Transartériová chemoembolizácia a systémová liečba je považovaná za liečbu paliatívnu. Väčšina pacientov s HCC má v čase diagnózy multifokálne postihnutie, extrahepatálne šírenie a/alebo pokročilú cirhózu, ktoré neumožňujú aplikovať resekčné, ablačné ani embolizačné techniky. V tomto momente nastupuje na rad systémová liečba. Zvrat v systémovej liečbe pokročilého HCC priniesol príchod biologickej liečby. Tento pokrok umožňuje rozvíjať nový smer liečby HCC so zameraním sa na hepatokarcinogenézu a jednotlivé signálne dráhy do nej zapojené. 

autor textu: MUDr. Matej Hrnčár, PhD.