Rejekcia

Odmietnutie alebo odvrhnutie orgánu je proces, pri ktorom imunitný systém príjemcu (systém zabezpečujúci obranyschopnosť organizmu) poškodzuje transplantovaný orgán. Každý organizmus je vybavený špecializovanými bunkami, ktoré ho chránia pred mikroorganizmami ale aj zmenenými bunkami vlastného tela. Pôsobia teda aj proti prenesenému orgánu. Aby táto reakcia neviedla k strate funkcie prenesenej pečene, je potrebné činnosť imunitného systému obmedzovať liekmi, ktorým sa hovorí imunosupresíva. Tieto lieky sú podávané práve s cieľom zabrániť odhojeniu novej pečene. Napriek poctivému užívaniu a dávkovaniu podľa hladín krvi dôjde u takmer polovice príjemcov aspoň k jednej epizóde akútnej rejekcie. Najčastejšie sa táto príhoda vyskytne v prvých troch mesiacoch od operácie, môže k nej však dôjsť aj kedykoľvek neskôr. Rejekcia väčšinou prebieha mierne, často bezpríznakovo, a lekár ju zistí na základe laboratórnych testov. V prípade ťažkej rejekcie sa môžu objaviť aj celkové príznaky. Najčastejšie nimi bývajú slabosť, nevoľnosť, tlak v pravej polovici nadbruška, teplota nad 38°C, niekedy spojená aj so zimnicou a triaškou. Môže sa vyskytovať žltačka, tmavý moč a svetlejšia stolica. Všetky tieto príznaky by mali pacienta rýchle priviesť k ošetrujúcemu lekárovi. Akútna rejekcia je bežnou komplikáciou. Po jej potvrdení histologickým vyšetrením bioptickej vzorky  (je nutné odobratie vzorky pečeňového tkaniva) sa začne s antirejekčnou liečbou vyššími dávkami imunosupresív, ktorá je účinná až v 95% prípadov.

Chronická rejekcia sa vyvíja neskôr, väčšinou niekoľko mesiacov od transplantácie. Niekedy vzniká ako následok nedoliečenej akútnej rejekcie, prípadne u chorých, ktorí neužívajú dostatočné dávky imunosupresív, niekedy bez zistiteľných príčin. Ich hlavným klinickým príznakom je svrbenie kože, žltačka a celkové neprospievanie. Chronicka rejekcia je často nezvratná a vedie k zlyhaniu pečeňového štepu.